Obec

Samosprávny kraj: Trnavský
Okres: Senica
Región: ZO Záhorská oblasť
Počet obyvateľov: 4130
Rozloha: 2715 ha

V súčasnosti žije v obci viac než 4100 obyvateľov. Obec Kúty leží v severozápadnej časti Záhorskej nížiny v tesnej blízkosti hraníc s Českou republikou. Presná zemepisná poloha je 17°01´13˝ východnej zemepisnej dĺžky, 48°39´35˝ severnej zemepisnej šírky. Stred obce sa rozkladá v nadmorskej výške 156 metrov, pričom na území obce boli namerané výšky od 152 metrov (blízko rieky Moravy) do 180 metrov.

Z hľadiska geomorfologického sa Záhorská nížina člení na rovinatú Borskú nížinu a mierne zvlnenú Chvojickú pahorkatinu. Prirodzenú hranicu medzi nimi tvorí rieka Myjava, ktorá sa po 79 kilometroch svojho toku vlieva do Moravy juhozápadne od Kútov. Kataster obce sa nachádza severne od rieky Myjavy a východne od rieky Moravy, preto má vlastne hraničnú polohu medzi týmito dvoma celkami.

Väčšia časť územia obce sa rozkladá na nive rieky Myjava a nive a terasách rieky Myjavy, len severovýchodná časť zasahuje do Gbelského boru. Niva Myjavy a Moravy je najnižšie položenou časťou Záhorskej nížiny. Tvoria ju nánosy štvrtohorných riečnych usadenín – štrkopieskov. Gbelský bor predstavuje menšie územie pieskových dún, pričom piesok do tejto oblasti naviali silné západné vetry z povodia Moravy a Dyje po skončení poslednej doby ľadovej. Vrstvy naviateho piesku sčasti pokrývajú aj nivu Moravy a okraje nivy Myjavy.

Riečna sieť územia sa vyznačuje malým sklonom korýt Myjavy a Moravy upravených zásahmi človeka. Jej hustota zodpovedá nízkemu ročnému úhrnu zrážok, ktorý sa pohybuje od 600 do 650 milimetrov. Okrem vyššie uvedených riek v južnej časti katastra obce preteká Čársky potok. Dôkazom vodohospodárskej činnosti človeka je Malolevársky kanál, ktorý prebieha v západnej časti súbežne s korytom Moravy. Pri ťažbe štrkov a pieskov vznikli vodné nádrže (miestne názvy Drahy, U Janíčkov), ktoré sa postupne revitalizujú a začleňujú do krajiny.

Pôdne pomery na tomto relatívne malom území možno opísať slovom pestré. V južnej časti na nive Myjavy, kde bývajú alebo v minulosti bývali časté záplavy, nájdeme úzke pruhy nivných pôd. Ďalej od riek, najmä pri Morave, kde záplavy bývali zriedkavejšie alebo úpravou korýt k nim už vôbec nedochádza, ale hladina podzemnej vody je vysoká, sa šíria lužné pôdy. Spĺňajú kritériá veľmi úrodných pôd. Na naviatych pieskoch vznikli menej úrodné mačinové pôdy.

Mozaikovým spôsobom usporiadania sa vyznačuje aj rastlinstvo. Priemerná ročná teplota 9,5°C (priemerná teplota júla 20°C, priemerná teplota januára –1,9°C) zaraďuje toto územie do teplej oblasti, množstvom zrážok patri do mierne suchej oblasti. Rozdiely v rozmiestnení rastlinstva súvisia s rôznorodosťou geologického podkladu, pôdy a výšky hladiny podzemnej vody.

Vlhké časti nivy Moravy a Myjavy sú porastené mäkkými lužnými lesmi s hojným výskytom vŕb a topoľov (vŕba biela, topoľ biely, topoľ čierny, topoľ sivý), ku ktorým pristupuje v nezaplavovaných častiach brest a jaseň (jaseň štíhly, jaseň úzkolistý), na suchších stanovištiach lipa malolistá a hrab obyčajný. Pre lužné lesy je typické výrazné odlíšenie stromového poschodia od krovinatého. Dominujú v nich rýchlo sa šíriace vlhkomilné byliny chrastnica trsťovitá, žihľava dvojdomá, stavikrv riedkokvetý, stavikrv pieprový, ostružina ožina, lipnica pospolitá, netýkavka nedotklivá, bleduľa letná. Vodné plochy zarastajú leknom bielym, leknicou žltou, šípovkou vodnou, kotvicou plávajúcou.

Viate piesky pokrývajú porasty borovice, ktoré nahradili pôvodné dubové lesy. Dub letný sa však sporadicky vyskytuje. Podrast v presvetlených borovicových lesoch tvoria chudobné trávne spoločenstvá s lesostepnými, prípadne stepnými prvkami. K suchomilným bylinám v nich patrila slanimilka piesočná, klinček neskorý.

Živočíšstvo v lúčnych častiach chotára a na okrajoch polí tvoria zajac poľný, syseľ obyčajný, chrček roľný, hraboš poľný, potkan obyčajný, myš domová, líška, kuna obyčajná, jarabica poľná, bažant. Typické pre toto územie je vodné vtáctvo – sliepočka zelenonohá, kačica divá, v lete volavky, bociany. Je tu chránené hniezdište husi divej. V okolí vodných tokov nájdeme veľa obojživelníkov – mlokov, žiab, vo vodných tokoch vodný hmyz a ryby (pstruh, kapor, belica, zubáč, ostriež). Celé územie sa vyznačuje bohatstvom druhov hmyzu.