Plán hospodárskeho rozvoja

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) obce Kúty na roky 2008 – 2022

PROGRAM
HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA
OBCE KÚTY
NA ROKY 2008 – 2022
 

NOVEMBER 2007

VYPRACOVALA: KOMISIA REGIONÁLNEHO ROZVOJA PRI OBECNOM ZASTUPITEĽSTVE V KÚTOCH V SPOLUPRÁCI S OBECNÝM ÚRADOM A PRACOVNOU SKUPINOV OBČANOV OBCE

PRIPOMIENKOVALI: VŠETKY KOMISIE ZRIADENÉ PRI OBECNOM ZASTUPITEĽSTVE OBCE KÚTY

SCHVÁLILO: OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO OBCE KÚTY NA SVOJOM RIADNOM ZASADNUTÍ DŇA 26.11.2007 UZNESENÍM Č. 6/2007-I

 

OBSAH

Kapitola 1 – Úvod
1.1 Legislatívne pramene a východiskové dokumenty
1.2 Význam programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce
1.3 Proces tvorby programu rozvoja obce
1.4 Koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce ako živý dokument

Kapitola 2 – História
2.1 Kúty v minulosti
2.2 Významné medzníky v histórii obce
2.3 Historické a kultúrne pamiatky obce

Kapitola 3 – Kúty dnes
3.1 Poloha a rozloha obce
3.2 Príroda a prírodné zdroje  
3.3 Obyvateľstvo
3.4 Bývanie
3.5 Ekonomická základňa
3.6 Priemyselná výroba
3.7 Poľnohospodárska výroba
3.8 Občianska vybavenosť
3.9 Doprava a dopravné zariadenia
3.10 Odpadové hospodárstvo
3.11 Rekreácia, šport a cestový ruch

Kapitola 4 - SWOT analýza obce

Kapitola 5 - Kúty v budúcnosti
5.1 Rozvojová vízia obce, strategické ciele, priority a opatrenia
5.2 Cieľ č. 1 - podpora zamestnanosti v obci.
5.3 Cieľ č. 2 - rozvoj ľudských zdrojov
5.4 Cieľ č. 3 - rozvoj technickej infraštruktúry
5.5 Cieľ č. 4 - rozvoj sociálnej infraštruktúry
5.6 Cieľ č. 5 - využívanie a ochrana prírodného a kultúrneho potenciálu obce

Kapitola 6 - Koordinácia a spolupráca
6.1 Ekonomickí a sociálni partneri
6.2 Inštitúcie v regióne
6.3 Finančné nástroje a podmienky financovania projektov z EÚ
6.4 Význam koordinácie a spolupráce

---

1. KAPITOLA - ÚVOD (hore)

1.1 Legislatívne pramene a východiskové dokumenty

• zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov - Predstavuje základný právny rámec pre existenciu a fungovanie obce ako základného prvku miestnej samosprávy.
• zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov - Definuje prechod pôsobností z orgánov štátnej správy na obce, pričom na úseku regionálneho rozvoja na obec prešli pôsobnosti v oblasti vykonávania stratégie regionálneho rozvoja, pri vypracovávaní programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja a v oblasti koordinovania spolupráce právnických osôb pri vypracovávaní programov rozvoja obcí.
• Zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov - Stanovuje základnú štruktúru programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, definuje základné smery rozvoja obce v podobe priorít a projektových zámerov a návrhu finančného a administratívneho zabezpečenia plnenia programu
• Národný rozvojový plán
• Koncepcia územného rozvoja Slovenska
• Program verejných prác
• Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trnavského samosprávneho kraja.

 
1.2 Význam programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce

Vypracovaním programu rozvoja splní obce jeden zo základných princípov regionálnej politiky Európskej únie – princíp programovania. Z princípu programovania vyplýva, že podpora zo zdrojov Európskej únie sa viaže na vypracovanie programových dokumentov, pričom programom na úrovni obce je program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce.

Možnosť získať verejné zdroje z rozpočtu Európske únie a národného rozpočtu Slovenskej republiky je previazaná na schopnosť obce spolufinancovať rozvojové projekty z vlastných zdrojov, prípadne zo zdrojov súkromných investorov. Prehľadné usporiadanie rozvojových zámerov do podoby programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce napomôže obci zorientovať sa v ponuke dostupných podporných zdrojov, ako aj v kritériách podmieňujúcich získanie týchto zdrojov.

Jasné stanovenie rozvojových priorít umožní obci realizovať dlhodobý rozvoj založený na cielenej stratégii, a nie na náhlych nekoordinovaných rozhodnutiach. Môže tiež posilniť obec v uvedomení si vlastnej jedinečnosti a vlastného prínosu pre prosperitu Záhoria, širšieho regiónu Trnavského kraja, Slovenskej republiky i Európskej únie.

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, ktorý je zostavený za aktívnej účasti pracovnej skupiny občanov a ostatní obyvatelia s ním budú oboznámení, splní základnú požiadavku – byť strechou projektov pre miestne subjekty. Na zostavovaní programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce sa majú podieľať tí, ktorí majú k dispozícii kapacity a zdroje na realizáciu programových aktivít.

1.3 Proces tvorby programu rozvoja obce

Prvý plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Kúty bol vypracovaný v priebehu októbra až decembra 2003, kedy sa pod metodickým vedením spracovateľa územného plánu obce Kúty stretávala pracovná skupina občanov pozostávajúca z 13 členov.

Úlohou pracovnej skupiny bolo byť v prvej fáze zdrojom informácií o súčasnom stave v obci a v druhej fáze priniesť podnety pre obsah programu a pre celkovú rozvojovú víziu obce.

Pracovná skupina v spolupráci s ďalšími občanmi obce zozbierala množstvo podkladov pre analýzu ekonomického a sociálneho života v obci, ktoré sa odzrkadlili aj v SWOT analýze.

Pracovná skupina v ďalšom kroku definovala strategické ciele, vypracovala súpis priorít a opatrení v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce a plánom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trnavského samosprávneho kraja, načrtla vhodné aktivity, ktoré budú smerovať k naplneniu stanovených priorít a predbežne vytypovala partnerov potrebných pre úspešnú realizáciu projektov.

Po úprave podnetov do formy návrhu programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce bol návrh predložený širokej verejnosti na pripomienkovanie a predložený na schválenie obecnému zastupiteľstvu.

Výsledný produkt uvedeného procesu – ucelený program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Kúty pozostáva z troch najdôležitejších častí:

1. Kúty dnes – zmapovanie súčasných zdrojov v obci, ktorých analýza je zachytená v SWOT analýze silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb
2. Kúty v budúcnosti – zadefinovanie strategických cieľov rozvoja, pomenovanie rozvojových zámerov spadajúcich pod jednotlivé strategické ciele a podrobnejšie rozpracovanie jednotlivých zámerov (v štruktúre – rámcový rozpočet potrebný na realizáciu, nositelia jednotlivých rozvojových zámerov, partneri potrební pre realizáciu zámerov, možné zdroje financovania a súvislosť zámerov s Národným rozvojovým plánom a plánom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trnavského samosprávneho kraja)
3. Koordinácia a spolupráca pri napĺňaní rozvojového programu – zhrnutie možností ekonomického a sociálneho partnerstva s rozličnými subjektmi, inštitúcie, finančné nástroje a podmienky financovania projektov z fondov Európskej únie, potreba vzájomnej koordinácie pri realizácii programu rozvoja obce.  

Po zhodnotení napĺňania strategických cieľov a zámerov pôvodného textu programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja v septembri 2007 pristúpilo obecné zastupiteľstvo k úprave a aktualizácii niektorých východísk tohto programu a k následnému prehodnoteniu pôvodne stanovených strategických cieľov a zámerov programu.

Prepracovaný a doplnený program hospodárskeho a sociálneho rozvoja bol predložený na pripomienkovanie a schválený obecným zastupiteľstvom obce Kúty v novembri 2007.

1.4 Koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce ako živý dokument

Významnou vlastnosťou programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja má byť živosť tohto dokumentu. Znamená to, že súčasné poznanie a rozvojové potreby nie sú poznaním a potrebami konečnými, že v budúcnosti sa toto poznanie a potreby môžu a budú meniť. Preto by program rozvoja obce mal zabezpečiť, aby v ňom aj budúce myšlienky a projekty našli svoje uplatnenie, aby reagoval na závažné zmeny východiskovej situácie a aby tak bol dokumentom stále aktuálnym. Zároveň je dôležité, aby obec vykonávaním zmien v programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce zároveň nezľavovala z najdôležitejších rozvojových princípov a hodnôt. Obec by si mala dlhodobo udržiavať svoju víziu, postavenú na týchto princípoch, a mala by základné strategické ciele opierať o tieto princípy. Zároveň by mala realizovať také zámery, ktoré realizáciu týchto strategických cieľov podporujú.

(hore)

2. KAPITOLA - HISTÓRIA (hore)

2.1 Kúty v minulosti

Prvé pamiatky o praobyvateľoch Kútov siahajú až do neolitu. Dôkazom osídlenia v tomto období sú nájdené črepy, celé nádoby a kamenná dýka. Tieto predmety sa našli pred viac ako 50 rokmi počas regulačných a ochranných prác na riekach Morava a Myjava.

Z doby bronzovej sa v Kútoch našli oštepy a dýky, z doby predhradišťskej popolnica, sekery, nôž. Najviac nálezov je zaznamenaných z doby hradišťskej (slovanskej) – pohrebisko, sídlisko, železný kľúč, súprava pozostávajúca zo železného noža, ocieľky a kremeňa, sekery, dokonca ovčiarske nožnice.

Prvá písomná mienka o obci sa datuje od roku 1468, starší slovenský historik profesor Hodál však bol tej mienky, že sa o Kútoch hovorí už v darovacej listine Belu II v roku 1138.

Obec sa v historických prameňoch vyskytuje najprv pod označením Kwthi, neskôr Kuthi, Kutti a Kutty.

Po holíčskych pánoch pripadli Kúty od roku 1468 panstvu na hrade Ostrý kameň. V roku 1505 sa Kúty dostali do majetku šaštínskych pánov Czoborovcov.

Cez Kúty sa prehnali husitské vojny, až na územie obce sa pri svojich nájazdoch dostali Turci, obec bola dokonca priamym svedkom napoleonskych vojen.

Devätnáste storočie sa nesie v znamení prebúdzania národného povedomia; obyvatelia Kútov si svoju národnú príslušnosť začali plne uvedomovať až pôsobením Andreja Radlinského, ktorý pôsobil v Kútoch v rokoch 1861 – 1879. Radlinský bol organizátorom slovenského kultúrneho a politického života. Popri svojej pastoračnej činnosti ako kňaz bol i redaktorom, politikom, jazykovedcom, zostavovateľom učebníc a poblicistom. V Kútoch sa nachádza jeho náhrobný pomník.

Prvá svetová vojna neprešla priamo cez územie obce, ale jej dôsledky pre obec boli tragické. Kúty negatívne poznamenali aj rôzne ďalšie pohromy, živelné katastrofy, požiare, rôzne choroby (mor, cholera, španielska chrípka).

Za prvej republiky mala obec prevažne agrárny charakter, ľudia sa väčšinou venovali roľníckym prácam a niektorým remeslám. Pracovných príležitostí v iných oblastiach bolo v obci v tom období málo. Po vybudovaní železničnej križovatky a železničnej stanice sa situácia čiastočne zmenila, mnohí obyvatelia začali pracovať na železnici.

Počas druhej svetovej vojny sa viacerí z občanov aktívne zúčastnili Slovenského národného povstania. Množstvo obyvateľov Kútov bolo zavlečených do koncentračných a pracovných táborov.

Kúty boli oslobodené 6. apríla 1945.

Už v prvých rokoch po oslobodení nastal výrazný zvrat vo vývoji obce, keď sa z chudobnej agrárnej obce postupne stávala obec priemyselná, vyspelá, s popredným postavením v rámci regiónu.

Začiatkom 60. rokov bola v obci vybudovaná nová škola, v obci je kultúrny dom, domov sociálnych služieb, je vybudovaný vodovod, kanalizácia s ČOV a obec je celá plynofikovaná.

2.2 Významné medzníky v histórii obce

r. 1468	prvá písomná zmienka o obci Kúty
r. 1645	dedina vyhorela – obyvatelia boli oslobodení od platenia daní
r. 1707	prvá písomná zmienka o kaplnke sv. Anny
r. 1785	založená prvá jednotriedna škola
r. 1787	prvé sčítanie obyvateľstva
r. 1826	postavená zvonica
r. 1831	epidémia cholery, zomrelo 301 obyvateľov obce
r. 1831	začalo sa pochovávať v lokalite Drahy
r. 1841	dokončená veža kostola
r. 1858	pri veľkom požiari vyhorelo 85 domov a škola
r. 1861	hralo sa prvé divadlo – spevohra vianočná a trojkráľová
r. 1863	pri miléniu príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda púť na Velehrad
r. 1864	prvý kúcanský jarmok
r. 1874	založený priemyselný spolok
r. 1874	zriadený poštový úrad
r. 1877	obec opäť vyhorela
r. 1892	postavená železničná stanica
r. 1898	vybudovaná želežničná trať Kúty – Trnava
r. 1917	veľká epidémia španielskej chrípky
r. 1920	vznikol prvý športový spolok “Omladina” neskôr “Orol”
r. 1927	vznikol prvý atletický klub s futbalovým oddielom AC
r. 1945	oslobodenie obce (6.4.1945)
r. 1975	vybudovanie diaľnice Bratislava – Kúty - Brno
r. 1990	začiatok vydávania miestnych novín “Kúcan”
r. 1991	zrod celonárodných slávností sv. Gorazda
r. 1993	zriadenie Domu charity sv. Gorazda
r. 1994	vybudovaná ČOV a I. etapa vodovodu a kanalizácie
r. 1997	základnej škole bol prepožičaný čestný názov Základná škola Andreja Radlinského
r. 1998	odhalenie súsošia sv. Cyrila a Metoda
r. 1999	začiatok cezhraničnej spolupráce Kúty, Mikulov a Drasenhofen
r. 2002	návšteva Jozefa kardinála Tomka v obci pri príležitosti 110. výročia narodenia Dr. Štefana Heska
r. 2002	dobudovanie vodovodu a kanalizácie v obci
r. 2006	otvorenie domova sociálnych služieb

2.3 Historické a kultúrne pamiatky obce

• súsošie sv. Cyrila a sv. Metoda v parku pred základnou školou, udržiavané
• socha sv. Vendelína z roku 1910 (podľa Héseka r. 1907), udržiavaná
• rímskokatolícky kostol sv. Jozefa na Nám. Radlinského, základný kameň bol položený 8. augusta 1717, stavba bola dokončená v roku 1726, vežu kostola dal postaviť cisár Ferdinand V. v roku 1841, baroková stavba, posledná zásadná oprava bola realizovaná v roku 1926, na pozemku v záhrade kostola sa nachádza krížová cesta (14 zastavení), pomník padlých, kamenné kríže (1893 a 1898) a hroby s náhrobkami, udržiavaný
• pomník Dr. Andreja Radlinského, pred kostolom, z roku 1930, udržiavaný
• pomník padlých vojakov v 1. svetovej vojne, udržiavaný
• pomník padlých vojakov v 2. svetovej vojne, udržiavaný
• kútska fara, pri kostole, pôvodný objekt z roku 1780-90 bol prestavaný a ďalej dostavaný v roku 1841, udržiavaná, po rekonštrukcii
• zvonica, postavená v roku 1826 na mieste pôvodnej drevenej zvonice, zvon z roku 1785, uskutočnená rekonštrukcia objektu zvonice bez pôvodných prístavieb (žalár a chudobinec), udržiavaná
• kamenný kríž, pred zvonicou, datovaný okolo roku 1808
• božia muka, kovový kríž, nedatované
• socha sv. Floriána, patróna hasičov, udržiavaná socha na kamennom stĺpe, rok 1810
• socha sv. Jána Nepomuckého, na okraji Reháckého hliníka, na murovanom stĺpe, nedatovaná, pravdepodobne druhá polovica 18. storočia, neudržiavaná
• socha sv. Trojice, v poli medzi Reháckym hliníkom a čerpacou stanicou pohonných hmôt na Bratislavskej ulici, udržiavaná
• kaplnka sv. Anny, na mieste pôvodného pohrebiska v priestore Za Kanižou, najstaršie údaje z konca 17. storočia, novšia stavba kaplnky z roku 1852 je menšia, udržiavaná, po rekonštrukcii
• božia muka, na rohu ul Dr. Štefana Heska a Štefánikovej ulice, 2 metre vysoký tehlový stĺp a na ňom kovový kríž s Kristom, posledné datovanie z roku 1906, pravdepodobne pôvodne gotická stavba z 15. storočia, je možné, že na tomto mieste bol vojenský cintorín
• súsošie Panna Mária a sv. Ján pod krížom, z roku 1893 v areáli kostola, kamenná socha Krista na kríži a dve kamenné sochy Panny Márie a sv. Jána, udržiavaná
• majerská stodola, posledná čiastočne zachovaná stavba kútskeho majera z doby panovania Márie Terézie, ktorá odkúpila obec Kúty ako súčasť šaštínskeho panstva v roku 1749 od rodiny Czoborovcov

(hore)

KAPITOLA 3 – KÚTY DNES (hore)

3.1 Poloha a rozloha obce

Obec Kúty leží v severozápadnej časti Záhorskej nížiny v tesnej blízkosti hraníc s Českou republikou. Presná zemepisná poloha je 17O 01I 13II východnej zemepisnej dĺžky, 48O 39I 35II severnej zemepisnej šírky. Stred obce sa rozkladá v nadmorskej výške 156 metrov, pričom na území obce boli namerané nadmorské výšky od 152 metrov v blízkosti rieky Moravy do 180 metrov.

Z hľadiska geomorfologického sa Záhorská nížina člení na rovinatú Borskú nížinu a mierne zvlnenú Chvojnickú  pahorkatinu. Prirodzenú hranicu medzi nimi tvorí rieka Myjava, ktorá sa po 79 kilometroch svojho toku vlieva do Moravy juhozápadne od Kútov. Kataster obce sa nachádza severne od rieky Myjavy a východne od rieky Moravy a predstavuje tak hraničné územie medzi týmito dvoma celkami.

Väčšia časť územia obce sa rozkladá na nive rieky Myjava a na nive a terasách rieky Morava, len severovýchodná časť zasahuje do Gbelského boru. Niva Myjavy a Moravy je najnižšie položenou časťou Záhorskej nížiny.

3.2 Príroda a prírodné zdroje  

Riečna sieť územia sa vyznačuje malým sklonom korýt Myjavy a Moravy upravených zásahmi človeka. Jej hustota zodpovedá nízkemu ročnému úhrnu zrážok, ktorý sa pohybuje od 600 do 650 milimetrov. Okrem rieky Morava a Myjava južnou časťou katastra obce preteká Čársky potok. Dôkazom vodohospodárskej činnosti človeka je Malolevársky kanál, ktorý tečie v západnej časti katastra obce súbežne s korytom Moravy.

Pri ťažbe štrkov a pieskov vznikli vodné nádrže – v lokalite Drahy a U Janíčkov, ktoré sa postupne revitalizujú a začleňujú do krajiny.

Pôdne pomery na území obce sú rôznorodé a pestré. V južnej časti katastrálneho územia na nive rieky Myjavy, kde bývajú a v minulosti bývali pravidelne záplavy, možno nájsť úzke pruhy nivných pôd. Vo vzdialenejších lokalitách, ďalej od riek, najmä vo vzdialenejšom okolí Moravy, kde záplavy bývali zriedkavejšie, prípadne k nim v súčasnosti v dôsledku úpravy korýt riek už vôbec nedochádza, ale naďalej je tu vysoká hladina podzemnej vody, sa nachádzajú lužné lesy. Lužné pôdy spĺňajú kritériá veľmi úrodných pôd. V ďalších častiach územia obce vznikli na naviatych pieskoch menej úrodné mačinové pôdy.

V katastri obce sa nachádza prevažná časť ložiska lignitu dobnianskeho sloja – v intraviláne obce v rozsahu 186 ha a v extraviláne obce v rozsahu 1115 ha. V tomto ložisku boli zistené zásoby cca 72 mil. ton lignitu.

3.3 Obyvateľstvo

Obec má v súčasnosti 4130 obyvateľov. Z tohto počtu je 2069 žien, čo predstavuje 50,09 % a 2061 mužov, čo predstavuje 49,91 %. Z hľadiska vekovej štruktúry je 253 detí do 6 rokov, 452 detí vo veku od 6 do 15 rokov, 178 mladých od 15 do 18 rokov. Obyvatelia obce vo veku od 18 do 60 rokov tvoria 62,86 % z celkového počtu obyvateľov obce (2596 obyvateľov). V obci Kúty je 651 starších ako 60 rokov, z toho obyvateľov vo vekovom intervale 60-70 rokov je 328, obyvateľov vo vekovom intervale 70-80 rokov je 231 a obyvateľov nad 80 rokov je 92.  Obyvateľstvo obce Kúty možno charakterizovať ako progresívny typ populácie, o čom svedčí index vitality 117.

V obci Kúty žijú občania, ktorí sa hlásia v prevažnej väčšine k slovenskej národnosti, ďalšou najpočetnejšou národnosťou je národnosť rómska, nasleduje národnosť česká a nepatrný percentuálny podiel majú národnosti maďarská, poľská, ukrajinská a chorvátska. Ďalšie národnosti v obci zastúpené nie sú.

Z hľadiska náboženského vyznania je podľa posledného sčítania obyvateľov 93 % obyvateľov obce rímskokatolíckeho vyznania, zvyšok obyvateľov sa hlási k cirkvi evanjelickej augsburského vyznania, ku gréckokatolíckej cirkvi, k náboženskej spoločnosti Svedkovia Jehovovi alebo je bez vyznania.

3.4 Bývanie

Bytový fond v obci je reprezentovaný prevažne bývaním v rodinných domoch. V súčasnosti je v obci ... rodinných domov a 21 bytových domov, v ktorých sa nachádza ... bytov. Bytové domy sú sústredené prevažne v okrajových častiach obce na Školskej ulici smerom na Holíč, v blízkosti železničnej stanice na Textilnej ulici a na Hollého ulici. Celkovo je v obci ... bytov (byty v bytových domoch aj v rodinných domoch spolu).

Pomerne časté je viacgeneračné bývanie, v obci je však tiež vysoký počet osamelo žijúcich osôb (prevažne seniorov) a veľké množstvo zanedbaných neobývaných rodinných domov.

Celkovo je bytový fond v obci pomerne zastaralý, v súčasnosti z dôvodu ekonomického rozmachu v spoločnosti dochádza tiež k stavebnému boomu a k rekonštrukciám značného počtu domov. Najstaršie rodinné domy sa nachádzajú na Bratislavskej ulici a Brnenskej ulici.

Osobitosťou obce Kúty je bývanie v spoločných dvoroch, kedy jeden dvor užívajú obyvatelia viacerých rodinných domov a vytvárajú tak špecifické komunity.

3.5 Ekonomická základňa

V roku 2007 bolo z celkového počtu 4130 obyvateľov ekonomicky aktívnych ... obyvateľov, čo je ... % všetkého obyvateľstva. Z tohto počtu za prácou odchádza mimo miesta svojho trvalého bydliska ...obyvateľov obce, čo je ...% z celkového počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov obce.

Nezamestnanosť v roku 2001 bola 393 obyvateľov, čo je 18,05 % z celkového počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov, v roku 2007 bol počet evidovaných nezamestnaných ..., čo predstavuje cca 5 % z celkového počtu ekonomicky aktívnych  obyvateľov obce.

Funkčný typ obce je obytno - priemyselný.

3.6 Priemyselná výroba

Sídelný útvar obec Kúty patrí k najväčším sídlam v okrese Senica. Napriek určitému poklesu v posledných rokoch sú v ňom pomerne silno zastúpené výrobné kapacity priemyslu. V roku 2001 pracovalo v obci v tomto odvetví viac ako 550 zamestnancov, v roku 2007 to bolo ... obyvateľov obce.

Nosné priemyselné závody v obci sú:

• Kovotvar, výrobné dužstvo - venuje sa výrobe výrobkov z plechu a ich povrchovej úprave zinkovaním, prevádzkuje predajňu vozidiel značky Škoda a servis pre osobné automobily, časť prevádzky sa nachádza v priemyselnom areáli pred železničnou staniciou, časť prevádzky je umiestnená v obci Čáry, predajňa a servis osobných automobilov sú umiestnené na okraji obce smerom od Bratislavy
• Hefra DS, a. s. - využíva najväčšiu a najmodernejšiu výrobnú halu v priemyselnom areáli pred železničnou stanicou, zaoberá sa výrobou plastových okien
• Kufner textil, a. s. - vyrába špeciálne textílie, väčšina produkcie závodu je určená na vývoz do zahraničia, závod plynule rozširuje výrobu
• Baliarne Maxin, s. r. o. - vo výrobných halách tohto závodu sa nachádza baliareň a pražiareň kávy.

3.7 Poľnohospodárska výroba

Väčšinu pôd tvoria piesčité a hlinitopiesčité pôdy, strednej úrodnosti s nedostatočným obsahom humusu, čo limituje aj výber pestovaných poľnohospodárskych plodín. Výmera katastrálneho územia Kúty je 2671,6326 ha, z toho poľnohospodárska pôda predstavuje výmeru 1.707,1425 ha. Nepoľnohospodárska pôda predstavuje výmeru 964,4901 ha.

Na poľnohospodárskej pôde v katastri obce hospodária štyri poľnohospodárske podniky:

• Poľnohospodárske družstvo Kúty obhospodaruje 956 ha
• Agropartner s. r. o., Plavecké Podhradie obrába 200 ha
• BIOASPA s. r. o., Kúty pestuje špargľu na 126 ha poľnohospodárskej pôdy
• Roľnícka spoločnosť Brodské s. r. o. obhospodaruje 153 ha.

Ostatná poľnohospodárska pôda je buď neobrábaná alebo je obrábaná menšími samostatne hospodáriacimi roľníkmi alebo drobnými súkromnými vlastníkmi.

3.8 Občianska vybavenosť

Občianska vybavenosť v obci je zastúpená skupinou nekomerčnej sociálnej vybavenosti (školstvo, kultúra, administratíva) a skupinou komerčnej vybavenosti.

Nekomerčná občianska vybavenosť:

• Zdravotníctvo – zdravotnú starostlivosť zaisťujú na území obce zmluvné neštátne zdravotnícke zariadenia (detský lekár, lekár pre dospelých, stomatológ) rozmiestnené v širšom centre obce, lekáreň v centre obce a ďalšie zariadenia v kategórii vyššej občianskej vybavenosti - zubná technika, očná optika a agentúra domácej starostlivosti. Ostatnú základnú a špecializovanú zdravotnú starostlivosť zabezpečujú okresné mestá Senica, Skalica a Malacky.
• Školstvo a výchova – do základných zariadení školstva sú zaradené materská škola, základná škola a základná umelecká škola. Materská škola je umiestnená vo dvoch pavilónoch v širšom centre obce, v roku 2007 bola navštevovaná cca 90 deťmi. Pavilóny sú situované v rozľahlom areáli, ktorý plní funkciu parku, detského ihriska a v budúcnosti tiež bude obnovená funkcia dopravného ihriska.

Základnú školu navštevuje v školskom roku 2007/2008 cca 470 žiakov. Priamo v areáli školy môžu žiaci využívať samostatne stojaci objekt jedálne so školskou družinou, telocvičňu, atletickú dráhu, vonkajšie ihriská na fotbal, hokejbal, hádzanú, tenis a plážový volejbal. V budove školskej jedálne sú odčlenené priestory, ktoré pre svoje potreby využíva základná umelecká škola, ktorú v školskom roku 2007/2008 navštevuje ... žiakov začlenených v troch odboroch (tanečný, spevácky, a hra na hudobný nástroj).

Stredoškolské vzdelanie študenti z obce Kúty získavajú v okolitých mestách Senica, Skalica, Malacky, Holíč, Šaštín – Stráže, Bratislava a ďalších.

• Sociálna starostlivosť – v obci sa nachádzajú tri zariadenia, ktoré poskytujú sociálnu starostlivosť a sociálne služby pre seniorov z obce, ale aj z okolia obce Kúty – ide o dom sociálnych služieb Nezábudka Kúty, n. o., ktorá bola zriadená v roku 2006 a ktorá je umiestnená v jednom z pavilónov materskej školy, ďalej Dom charity sv. Gorazda v centre obce, ktorý okrem prípravy a podávania stravy starším občanom obce poskytuje aj klubové priestory na spoločenské aktivity pre túto kategóriu obyvateľov obce a agentúra domácej starostlivosti o sociálne odkázaných obyvateľov.
• Kultúra – obec prevádzkuje kino, ktoré sa nachádza v polyfunkčnom centre spolu s obecným úradom a expozitúrou Všeobecnej úverovej banky, v ďalšej budove tohto centra sa nachádza viacúčelová spoločenská sála, v objekte Domu charity sa nachádza obecná knižnica s kapacitou 11 000 kníh.
• Telovýchova - v oblasti športovo-telovýchovnej a rekreačnej vybavenosti je možné sídlo charakterizovať ako športovo a telovýchovne vybavené na priemernej úrovni. Zariadenia telovýchovy reprezentuje športový areál nachádzajúci sa juhovýchodne od centra obce. Súčasťou areálu je futbalové ihrisko, cvičné futbalové ihrisko, dva tenisové kurty, cvičná plocha pre dobrovoľných hasičov a cvičisko pre psov pre potreby kynologického spolku. V areáli základnej školy sa nachádza ďalšie futbalové ihrisko, ihrisko pre ďalšie loptové hry, antukové ihrisko na tenis a volejbal, pieskové ihrisko pre plážový volejbal a atletická dráha. Telovýchovné zariadenia v priestoroch základnej školy a telocvičňu základnej školy využíva verejnosť mimo školských vyučovacích hodín.
• Verejná správa a administratíva – druh a lokalizácia zariadení verejnej správy v obci je odrazom významu a funkcie, ktorú obec zastáva v štruktúre verejnej správa v regióne. Obecný úrad je situovaný v polyfunkčnom objekte v centre obce. Okrem obecného úradu sa v objekte nachádza aj prevádzka kina a pobočka Všeobecnej úverovej banky. Ďalšia banka – Slovenská sporiteľňa má svoju pobočku na Bratislavskej ulici. Pri oboch pobočkách sa nachádzajú aj bankomaty. Pobočky oboch bánk predstavujú zariadenia vyššej občianskej vybavenosti. Pošta sa nachádza v objekte na Bratislavskej ulici a na Železničiarskej ulici.

Komerčná občianska vybavenosť

• Verejné pohostinstvo, stravovanie, ubytovanie – v obci je ... stravovacích zariadení. Na okraji obce pri diaľnici Bratislava – Brno je situované jediné ubytovacie zariadenie v obci – Motel U Janíčkov, v ktorom v súčasnosti za prevádzky prebieha čiastočná rekonštrukcia objektu. Najpočetnejšou klientelou motelu sú turisti, vodiči, ktorí popri obci prechádzajú po diaľnici a v súčasnosti aj zamestnanci okolitých väčších firiem, ktorí dochádzajú za prácou z väčších vzdialeností. Do skupiny verejného stravovania patrí i staničný bufet, staničná reštaurácia a vývarovňa Domu charity sv. Gorazda. Obyvatelia obce nižších vekových skupín využívajú rozvoz pizze do domu.
• Maloobchodná sieť – patria sem zariadenia trhového charakteru, ktoré reprezentujú zariadenia obchodno-obslužnej vybavenosti. V obci je ... predajní potravín a potravinárskych výrobkov, ... predajní ostatného tovaru a 5 stánkov.
• Vybavenosť služieb – v obci je ... zariadení celoobecného významu, ktoré sú využívané aj obyvateľmi okolitých obcí. Ide napr. o prepravné služby, servis pre osobné automobily, stolárske dielne, sklenárstvo, zámočníctvo, výrobne potravín, pohrebné služby, prevádzkarne kaderníctva, manikúry, kozmetický salón, masážny salón, krajčírstvo, finančné poradenstvo a pod.
• Ostatné – do tejto skupiny zariadení patriia ostatné objekty vybavenostného charakteru – požiarna zbrojnica, ubytovňa ŽSR, budova železničnej stanice, budova colnej a prechodovej služby.

3.9 Doprava a dopravné zariadenia

Cestná doprava
Obec Kúty predstavuje dôležitý uzol v cestnej i železničnej doprave. Nosným dopravným systémom v súčasnosti i budúcnosti je cestná doprava, ktorá je však v obci takmer rovnocenne doplnená dopravou želeničnou.

Obcou prechádzajú tri najdôležitejšie cesty, pričom cesta I. triedy je v správe Slovenskej správy ciest a cesty II. triedy sú v správe Trnavského samosprávneho kraja.

• cesta I. triedy č. I/2 – Bratislava – Kúty – Holíč s priamym prepojením na diaľnicu D2
• cesta II. triedy č. II/200 – Kúty – Senica, ktorá zabezpečuje prepojenie okresu a okresného mesta na dopravný uzol Kúty
• cesta II. triedy č. II/425 – Kúty – Lanžhot – Břeclav, ktorá predstavuje prístup k hraničnému prechodu Brodské- Lanžhot do Českej republiky.

V katastrálnom území obce Kúty je vybudovaná diaľnica D2 – E65 Bratislava – Kúty - Brno, ktorá prechádza okrajovou časťou katastrálneho územia mimo zastavaného územia obce a je v správe Národnej diaľničnej spoločnosti.

Uvedený dopravný skelet dopĺňajú miestne komunikácie v správe obce, ktoré takmer v celom rozsahu spĺňajú len základné charakteristiky pre funkčnú triedu C3. Tieto miestne komunikácie zabezpečujú priamy prístup a priamu obsluhu všetkých objektov – rodinných domov, bytových domov i objektov občianskej vybavenosti.

Autobusová doprava
Obcou prechádza denne niekoľko priebežných autobusových spojov v smere Holíč - Skalica, Šaštín – Stráže - Gbely, Šaštín – Stráže – Senica, Malacky – Bratislava. Pravidelnú autobusovú dopravu na území obce prevádzkuje SAD Senica a SKAND Skalica.

Okrem týchto pravidelných liniek obyvatelia obce využívajú aj služby početných súkromných dopravcov, ktorí zabezpečujú pravidelnú hromadnú dopravu do veľkých priemyselných závodov v okolí (Volkswagen Devínska Nová Ves, Delphi Senica, Ina Skalica, Blackmann Veľké Leváre a pod.).

Železničná doprava
Kúty vytvárajú okrem cestného i železničný dopravný uzol. Východným okrajom katastrálneho územia obce prechádzajú hlavné železničné trate, ktoré sa stretávajú na železničnej stranici Kúty.
Hlavné železničné dopravné ťahy:

• H 110 Břeclav - Kúty - Bratislava s traťovou rýchlosťou 120 km/hod.
• H 114 Kúty – Holíč – Skalica s traťovou rýchlosťou 60 km/hod.
• C 116 Kúty – Senica – Trnava s traťovou rýchlosťou 80 km/hod.

Cyklistická doprava
Priamo v zastavanom území obce je vybudovaná samostatná cyklistická trasa miestneho charakteru v dĺžke 370 m, ktorú je možné ďalej rozširovať. V katastri obce sa nachádza aj cyklistická trasa popri rieke Morave po hrádzi rieky, pričom táto trasa je prepojená s cyklistickými trasami v Českej republike a Rakúsku.

3.10 Odpadové hospodárstvo

Obec Kúty ročne vyprodukuje cca 800 ton odpadu. V obci je zavedený separovaný zber papiera, plastov, skla, elektronického odpadu, textilu a zeleného odpadu.

V katastrálnom území obce sa nachádza pri ceste č. I/2 Kúty – Holíč vo vzdialenosti cca 10 m od okraja cesty skládka komunálneho odpadu. Skládka komunálneho odpadu bola vybudovaná v minulosti na mieste ťažobnej jamy štrkopiesku pre potreby výstavby diaľnice s otvorenou vodnou hladinou. Skládka slúžila iba pre potreby obce Kúty.

Skládka je v súčasnosti uzatvorená a obec pripravila podklady pre jej revitalizáciu. V prvej etape revitalizácie územia sa predpokladá uzavretie a rekultivácia tej časti ťažobnej jamy, ktorá slúžila ako samotná skládka komunálneho odpadu s tým, že územie by bolo využité na vybudovanie parku. V druhej etape bude riešená tá časť ťažobnej jamy, ktorá neslúžila ako vlastná skládka – po zavezení tejto časti územia inertným materiálom po hladinu vodnej plochy by sa vytvorila mokraď, ktorá by nadväzovala na park a ďalšie okolie.

Likvidácia komunálneho odpadu je v súčasnosti zabezpečená pre obyvateľov obce zmluvne so spoločnosťou A.S.A., Zohor, ktorá vykonáva zber komunálneho odpadu z domácností a podnikov.  

3.11 Rekreácia, šport a cestový ruch

Obec Kúty a jeho okolie poskytujú ideálne možnosti pre vytvorenie zariadení víkendovej a dlhodobej rekreácie. V regióne, ktorý charakterizujú viaceré výrazné odlišnosti, sa rôzne prejavuje aj individuálna rekreácia z hľadiska jej rozsahu, foriem a lokalizovania. Jej základné formy sú chatová, chalupárska a záhradkárska.

Riešenie rekreácie a turizmu vychádza z materiálov poskytovaných orgánmi štátnej správy, ktoré spracúvajú a zohľadňujú východiská, súčasný stav a smer rozvoja rekreácie a turizmu, rekreačný potenciál daný prírodnými a civilizačnými danosťami, dosiahnutý stav a smery rozvoja regiónu a tiež širšie územné vzťahy na susedné regióny. V obci sú priaznivé predpoklady pre rozvoj agroturistiky, víkendových foriem rekreácie najmä z okolitých väčších miest a hlavného mesta, pre rozvoj cykloturistiky, prípadne aj iné menej tradičné formy. Obec tiež môže nadviazať na rekreačnú zónu Golfpark Sekule, ktorá je vo výstavbe a nachádza sa v bezprostrednej blízkosti obce Kúty.

(hore)

KAPITOLA 4 - SWOT ANALÝZA OBCE (hore)

SWOT analýza je metóda umožňujúca získať prehľad silných a slabých stránok v rôznych oblastiach života v obci, umožňuje určiť a zhodnotiť príležitosti, ktoré má obec pre svoj rozvoj, ale tiež rozpoznať ohrozujúce skutočnosti, ktoré môžu tomuto rozvoju zabrániť. Zatiaľ čo pomenovanie silných a slabých stránok poskytuje prehľad o vnútornom živote v obci, identifikácia príležitostí a ohrození sa zameriava na uvedomenie si nielen vnútorných, ale aj vonkajších faktorov, ktoré na kvalitu života v obci vplývajú.

SWOT analýza je základným nástrojom situačnej analýzy obce a odpovedá na otázky kde sa obec v súčasnosti nachádza a kam smeruje. Potreba analýzy slúži ako základ pre vypracovanie stratégie interných a externých partnerov obce.

SWOT analýza

analýza vnútorných faktorov	analýza vonkajších faktorov
silné stránky - slabé stránky	príležitosti - hrozby
- analýza fyzických a prírodných podmienok	- vytváranie medzinárodných tendencií
- analýza obyvateľov	- využitie nových surovín
- analýza ekonomiky	- rastúci význam služieb
- analýza trhu práce	- rastúci význam cestovného ruchu
- analýza infraštruktúry obce	- klesajúca veľkosť podnikov
- analýza podnikateľského prostedia	- vstupy zahraničného kapitálu

 

SWOT analýza – silné stránky	SWOT analýza – slabé stránky
Strategická poloha obce a propagácia obce: vhodné podmienky pre ekonomický a hospodársky rozvoj, možnosť vzniku nových priemyselných aktivít vo vyčlenenej priemyselnej zóne podmienky pre rozvoj dopravy, obec je už v súčasnosti hlavným železničným uzlom – dopravné ťahy smerom na Bratislavu, Skalicu, Trnavu a Brno, je príhraničnou obcou a uzlom ciest I. a II triedy výborné napojenie na diaľnicu D2 smer Bratislava a E65 smer Brno fungujúca sieť miestnej autobusovej dopravy, premávajúce medzimestské a medzinárodné autobusové linky, vybavenosť obce autobusovými zastávkami podmienky pre rozvoj obchodnej siete v dôsledku rozvíjania osobnej a nákladnej dopravy vhodné podmienky pre rozvoj cestovného ruchu (možnosti kúpania, cykloturistiky, poľovníctva, rybolovu a pod.) dobré podmienky pre rozvoj agroturistiky a vidieckej turistiky možnosť využitia širšej siete reštauračných zariadení; možnosť ubytovania v Moteli U Janíčkov vybudovaná základná sieť informačného značenia obec vydala monografiu, ktorá predstavuje ucelený a komplexný informačný materiál o obci	Poloha obce, vzhľad obce a propagácia obce: mediálna a skutočná “neviditeľnosť” obce v širšom okolí chýbajúce upútavky na miestne významné, historické, kultúrne objekty množstvo historických pamiatok v zlom stave chýbajúce informácie o zaujímavých a oddychových lokalitách nie sú vyznačené turistické a cykloturistické trasy informačné centrum neplní svoju úlohu malá propagácia obce a aktivít obce v elektronických médiách malý rozsah propagovania regiónu horného Záhoria významné osobnosti späté s obcou sú propagované len v obmedzenom rozsahu chýbajúci prvok výnimočnosti obce vo vzťahu k iným obciam v regióne a na Slovensku absentuje typické jadro obce ako priestor aktivít a stretávania sa; skutočné centrum je málo reprezentatívne, nemotivujúce k aktivitám v obci chýbajú parkoviská
Ľudia, identita, zručnosti, aktivity existencia významných osobností spätých s obcou a bohaté duchovné dedičstvo, ktoré zanechali existencia pestrej palety záujmových organizácií, klubov a občianskych združení spätosť obyvateľov obce s územím –  silný pocit identity, zapájanie sa do malých rozvojových programov prítomnosť kvalitnej základnej umeleckej školy, ktorá pripravuje žiakov schopných obstáť v medzinárodnej konkurencii bohatý kultúrno-spoločenský život, tradícia kultúrnych podujatí celoslovenského, regionálneho i medzinárodného významu priaznivá veková štruktúra obyvateľstva, prebúdzajúci sa záujem o život v komunite skupina ľudí zručných v ľudových remeslách spevokol Schola Cantorum s dlhoročnou tradíciou úspešný detský divadelný súbor detský tanečný súbor moderných tancov	Ľudia, identita, zručnosti, aktivity úbytok odborníkov a väčších firiem chýbajú obyvatelia s osobitnými zručnosťami (jazykové znalosti, príprava kvalitných projektov pre uchádzanie sa o finančnú pomoc a pod.) neochota väčšiny obyvateľstva združovať sa a vyvíjať a koordinovať verejnoprospešné aktivity (propagácia obce, tvorba podnikateľských stratégií) konzervatívnosť v myslení obyvateľov, malý počet inovatívnych projektov a aktivít nevhodný a neochotný prístup niektorých poskytovateľov služieb opomínanie miestnych zvykov a tradícií slabšia účasť na kultúrnych a spoločenských podujatiach v obci chýbajúci zápal pri organizovaní podujatí obec už nežije športom tak, ako v minulosti, chýbajú podmienky pre podporovanie športových talentov po skončení základnej alebo strednej škoyl nevyužitý prírodný potenciál pre športové aktivity málo možností a chýbajúca pestrosť v ponuke športových a iných pohybových aktivít
Spolupráca s inými obcami v regióne i zahraničí úzka spolupráca so susednými obcami v oblasti kultúry, športu, ochrany prírody, sociálnej starostlivosti a pod. nadviazaná spolupráca s mestom Dolný Kubín, s ktorou obec spája osobnosť Andreja Radlinského potenciál pre rozvoj cezhraničnej spolupráce so susednými štátmi – Česká republika, Rakúsko dlhoročná medzinárodná spolupráca s družobnými obcami a mestami – Drasenhofen, Rabensburg, Mikulov, Moravská Nová Ves	Spolupráca s inými obcami v regióne i zahraničí spolupráca s družobnými mestami len v obmedzenom rozsahu a len v niektorých oblastiach nižšia úroveň koordinácie aktivít obcí v regióne chýbajúca spolupráca s obcami a mestami z iných častí Slovenska
Miestna ekonomika a služby prítomnosť viacerých stabilných podnikateľských subjektov so zahraničným kapitálom stabilizovaná a prosperujúca sieť menších domácich podnikov, obchodníkov a živnostníkov široká ponuka služieb, ktorá je využívaná aj obyvateľmi susedných obcí	Miestna ekonomika a služby chýba jednoduché a cenovo prijateľné ubytovanie chýba ubytovanie vyššieho štandardu pre náročnejších zákazníkov absencia služieb v menej lukratívnych oblastiach (napr. opravárenstvo) chýbajúce atrakcie pre turistov a návštevníkov obce koncentrácia pracovných príležitostí do niekoľkých veľkých podnikov v okolí obce nevysporiadané vlastníctvo k pozemkom pod obecnými budovami a v extraviláne obce, ktoré predstavuje brzdu pre ďalší rozvoj
Životné prostredie nie sú prítomné žiadne veľké zdroje znečisťovania životného prostredia pravidelné meranie kvality vody – kvalita vody vo vodných tokoch v katastri obce je relatívne dobrá dostatočné zdroje pitnej vody prevažná väčšina domácností napojená na obecnú kanalizáciu úpravovňa vody v katastri obce dostupnosť nových vhodných plôch pre rozvoj ekologicky priaznivých aktivít (pestovanie špargle, priestor pre vybudovanie kompostoviska a pod.) v katastri obce sa nachádza územie európskeho významu so zvýšenou ochranou (okolie rieky Moravy) zmapovaný výskyt chránených rastlín a živočíchov zažitý a občanmi akceptovaný mechanizmus triedenia komunálneho odpadu	Životné prostredie hlučná, prašná a bezpečnosť obyvateľov ohrozujúca cestná doprava preťaženosť dopravných ťahov, enormný nárast nákladných motorových vozidiel kvalita vodných tokov je ohrozovaná viacerými znečisťovateľmi pretrvávajúce vypúšťanie žúmp z domácností do polí a znečisťovanie vodných tokov splaškovými vodami chýbajúca dažďová kanalizácia a nelegálne napájanie odvodu dažďových vôd z rodinných domov do splaškovej kanalizácie neinformovanosť občanov v oblasti ochrany životného prostredia vytváranie nelegálnych skládok komunálneho odpadu
Občianska infraštruktúra dobrá úroveň základnej školy, fungujúca materská škola dostupná a postačujúca sieť zariadení základnej zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov obce a susedných obcí spolu s doplnkovými službami (lekáreň, očná optika, zubná technika) vybudované zariadenia pre starostlivosť o seniorov – domov sociálnych služieb, vývarovňa, opatrovateľská služba v domácnosti dobre fungujúci obecný rozhlas a postačujúca  informovanosť občanov prostredníctvom informačnej tabule obecného úradu úsporné verejné osvetlenie fungujúci a dobre spoupracujúci dobrovoľný hasičský zbor doplnkové aktivity – materské centrum, vybudovaný polyfunkčný objekt s možnosťou všestranného kultúrneho a spoločenského využitia	Občianska infraštruktúra zhoršujúci sa stav materiálno-technickej základne materskej školy, základnej školy a základnej umeleckej školy v obci chýba stredná škola, učilište chýba verejné hygienické zariadenie chýbajú bezbariérové prístupy pre zdravotne postihnutých do verejných priestorov nevyriešená bytová otázka (cenovo výhodné bývanie pre sociálne odkázaných občanov, pre rómske rodiny, pre mladých) nedostatok stavebných pozemkov vo vlastníctve obce, nedoriešené vlastnícke vzťahy k pozemkom v intraviláne obce, ktoré brzdia výstavbu rodinných domov veľké množstvo zastaraných a chátrajúcich rodinných domov v najstarších častiach obce (Bratislavská ulica, Brnenská ulica) problematické spoločné dvory v centre obce  chýbajúce nebytové priestory pre rozvíjanie podnikateľských aktivít (nedostatok obchodných priestorov, menších prevádzkových priestorov)
Technická infraštruktúra vybudovaná telekomunikačná sieť, prístupné verejné telefónne automaty vybudovaný obecný vodovod vybudovaná splašková kanalizácia a čistiareň odpadových vôd vybudovaný plynovod rekonštruované prvé miestne komunikácie v správe obce, rozpracovaný projekt rekonštrukcie cesty I. triedy I/2 (Bratislavská ulica) a cesty II. triedy II/425 (Brnenská ulica) vybudované a udržiavané chodníky v najfrekventovanejších častiach obce	Technická infraštruktúra chýba dažďová kanalizácia chýbajú podchody na železničnej stanici zlý stav väčšiny miestnych komunikácií chýbajú chodníky pre peších a cyklistov v niektorých častiach obce chýbajú parkoviská a odstavné plochy obmedzený rozsah voľného prístupu na internet vo verejných priestoroch (knižnica, obecný úrad a pod.)
SWOT analýza – príležitosti	SWOT analýza - ohrozenia
Zriadenie podporných mechanizmov na štátnej a regionálnej úrovni rozvoj sietí poskytujúcich ekonomické, právne, poradenské a vzdelávacie služby zlepšenie prístupu malých a stredných podnikateľov k informačným technológiám a k finančným zdrojom pre podnikanie vytvorenie ekonomických, legislatívnych a organizačných predokladov pre rozvoj bytovej a technickej infraštruktúry	Neprehľadné, chýbajúce a nevhodné koncepcie na úrovni štátu a regiónu často sa meniaca legislatíva (daňová, úverová, odvodová a pod.) podmienky nemotivujúce k samozamestnanosti (sťažené podmienky pre začiatok vlastného podnikania, pre rozbehovú etapu, nemotivujúce podnikateľské prostredie, absencia systémových nástrojov podpory nedoriešené kompetencie a na ne viazané balíky finančných prostriedkov v rôznych oblastiach (cestovný ruch, školstvo, oblasť sociálnej starostlivosti) nedostatočná informovanosť podnikateľskej verejnosti o možnostiach uchádzania sa o podporu formou grantov (aj zahraničných) pokračovanie v negatívnom dlhodobom demografickom vývoji ako dôsledok chýbajúcej podpornej politiky v tejto oblasti
Využívanie nástrojov regionálnej politiky Európske únie využívanie podpory štrukturálnych fondov Európskej únie	Chýbajúca spolupráca v regióne obec by mala prevziať vo väčšom rozsahu úlohu integrujúceho prvku vo vzťahu k okolitým obciam
Vytváranie partnerstiev pri riešení problematiky rozvoja obce a regiónu, v ktorom sa obce nachádza (spolupráca samosprávy, orgánov štátnej správy, podnikateľov, mimovládnych organizácií a pod.)	Nedostatok finančných prostriedkov na dobudovanie a obnovu infraštruktúry na záchranu, údržbu a obnovu kultúrnych a historických pamiatok na propagáciu, reklamu a marketingové aktivity

(hore)

KAPITOLA 5 – KÚTY V BUDÚCNOSTI (hore)

5.1 Rozvojová vízia obce, strategické ciele, priority a opatrenia

Rozvojová vízia obce je súhrnom predstáv obyvateľov obce a obecnej samosprávy o ideálnom  stave, ktorý by mal byť nastolený v obci vo všetkých oblastiach verejného života, je predstavou o tom, ako by mala obec v dlhodobom horizonte vyzerať, ako by mali jej obyvatelia v obci žiť, akú kvalitu života by mala obec svojím obyvateľom v budúcnosti ponúknuť. Je to vízia nielen pre ekonomicky aktívnych občanov a obyvateľov mladších vekových kategórií, ale i vízia pokojného a zabezpečeného života pre seniorov v obci.

ROZVOJOVÁ VÍZIA OBCE KÚTY

byť pre občanov obce miestom pokojného bývania v zdravom, čístom a priateľskom prostredí tak, aby mohli viesť materiálne zabezpečený a duchovne bohatý život

pokračovať a rozvíjať miestne tradície, ale zároveň prijímať to nové a moderné, čo je pre obec a jej obyvateľov prínosom

využívať prírodný potenciál obce pri súčasnom zabezpečení ekologickej stability územia

vybudovať obec urbanisticky usporiadanú, s fungujúcou bytovou a občianskou vybavenosťou, s potrebnou technickou a sociálnou infraštruktúrou

byť miestom priaznivým pre rozvoj podnikania, vznik pracovných príležitostí

poskytovať obyvateľom priaznivé podmienky pre záujmové, kultúrne, športové a spoločenské aktivity, pre oddych a rekreáciu

zabezpečiť obyvateľom zdravotné a sociálne zázemie, ktoré im poskytne primeranú starostlivosť v každej etape ich života

vybudovať aktívnu a angažovanú občiansku spoločnosť, fungujúcu na princípe solidarity a dobrých medziľudských vzťahoch

Rozvojová vízia obce je prvým krokom pre stanovenie žiadaných rozvojových potrieb a vo vecnej rovine slúži na stanovenie dlhodobých i krátkodobých cieľov, priorít a opatrení, ktoré sa v programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce rozpracovávajú do konkrétnej podoby. Naplnenie dlhodobej vízie rozvoja obce Kúty teda vedie cez stanovenie a plnenie strategických cieľov rozvoja obce, ich priorít a opatrení. Vychádzajúci z výsledkov SWOT analýzy, pracovná skupina pripravujúca tento dokument stanovila v pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Kúty nasledovné strategické ciele:

STRATEGICKÉ CIELE OBCE KÚTY
Cieľ č. 1	podpora zamestnanosti v obci
Cieľ č. 2	rozvoj ľudských zdrojov
Cieľ č. 3	rozvoj technickej infraštruktúry
Cieľ č. 4	rozvoj sociálnej infraštruktúry
Cieľ č. 5	využívanie a ochrana prírodného a kultúrneho potenciálu obce

Strategické ciele vytvárajú základný rámec rozvojových priorít obce a tiež rámec pre definovanie jednotlivých rozvojových zámerov. V praxi to znamená, že zoznam zámerov spadajúcich pod jednotlivé strategické ciele je možné upravovať a dopĺňať. Strategické ciele by však počas doby platnosti tohto dokumentu mali ostať stabilné a obec by ich mala používať ako vodítko pre realizáciu len takých zámerov, ktoré sú so stretegickými cieľmi kompatibilné. V momente, kedy obec pocíti potrebu predefinovať strategické ciele, nastáva čas na prehodnotenie celého rozvojového programu.

Plnenie hlavných strategických cieľov dlhodobého rozvoja obce sa realizuje stanovením ich priorít a definovaním jednotlivých konkrétnych opatrení, ktoré sa premietajú do projektov a projektových zámerov. Základným predpokladom pre naplnenie stanovených cieľov je získanie potrebných finančných zdrojov z verejných fondov a fondov Európskej únie, ďalším predpokladom je dôsledné vypracovanie a predkladanie programových zámerov a zdôvodnených a precízne pripravených žiadostí o pridelenie finančných prostriedkov na príslušné inštitúcie.

Plnenie strategických cieľov rozvoja obce, stanovených priorít, prijatých opatrení a jednotlivých projektov bude ovplyvnené a dotknuté rozmiestnením veľkých nadregionálnych a celoštátnych investícií, čo je potrebné pri stanovenovaní priorít a opatrení a pri príprave projektov zohľadniť.

 

5.2 Cieľ č. 1 – podpora zamestnanosti v obci

V stanovenom strategickom cieli č. 1 – podpora zamestnanosti v obci sa odzrkadľujú viaceré rôznorodé čiastkové ciele – od podpory podnikateľských subjektov, vytvorenia priemyselnej zóny a vytvárania ďalších podmienok pre nárast pracovných príležitostí, cez riešenie ohrozených skupín na trhu práce (rómska menšina, dlhodobo nezamestnaní, zdravotne postihnutí, absolventi a pod.) až po podporu kvalitnej a kvalifikovanej pracovnej sily.

STRATEGICKÝ CIEĽ Č. 1 podpora zamestnanosti v obci
Priorita č. 1: vytváranie nových pracovných miest
Opatrenie č. 1: vybudovanie priemyselnej zóny v obci	Aktivity: spolupráca pri majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov v oblasti plánovanej priemyselnej zóny, vrátane možnosti pozemkových úprav vybudovanie technickej infraštruktúry v lokalite priemyselnej zóny spolupráca s priemyselnými podnikmi v priemyselnej zóne
Opatrenie č. 2: podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu	Aktivity: obnova a propagácia historických a kultúrnych pamiatok v obci vybudovanie oddychových zón a turisticky zaujímavých cieľov (pamätná izba, model staroslovanského sídliska, športové ihrisko a pod.) vybudovanie siete cyklotrás s napojením na existujúcu sieť v Českej republike a v Rakúsku vybudovanie jadra obce ako informačného centra a miesta relaxačných, spoločenských, kultúrnych a športových aktivít s možnosťou stretávania sa, posedenia a pod. uskutočňovanie atraktívnych podujatí (kultúrnych, športových, spoločenských a pod.) propagácia obce v rámci regiónu, krajiny, na nadnárodnej úrovni poradenstvo a podpora podnikateľom v oblasti verejného stravovania, ubytovania, agroturistiky, služieb zabezpečenie doplnkových aktivít k plánovanej oddychovej zóne Golfpark Sekule (rybolov, cyklistika, jazda na koni, paintball a pod.)
Opatrenie č. 3: vytváranie  priestoru pre živnostníkov a menších podnikateľov	Aktivity: vybudovanie stálej obecnej tržnice rekonštrukcia obecných nebytových priestorov vhodných na podnikateľskú činnosť poskytovanie poradenstva začínajúcim podnikateľom vytvorenie nákupnej zóny na Bratislavskej ulici propagovanie miestnych výrobcov a remeselníkov
Priorita č. 2: podpora ohrozených skupín na trhu práce
Opatrenie č. 1: vytváranie pracovných miest pre ohrozené skupiny	Aktivity: rozvoj verejnoprospešných prác vytvorenie podniku technických služieb obce vytvorenie chránenej dielne pre zdravotne postihnutých obyvateľov obce cielené zapájanie absolventov škôl do pracovného procesu (napr. formou absolventskej praxe)
Opatrenie č. 2: osvetová činnosť v rómskej komunite	Aktivity: vytvorenie pozície rómskeho asistenta podpora svojpomocných prác pri údržbe lokalít, v ktorých žijú príslušníci rómskej menšiny podpora vzdelávania rómskych detí a mládeže a ich motivovanie k práci
Priorita č. 3: rozvíjanie vzdelanosti a pracovných zručností
Opatrenie č. 1: zvyšovanie kvality pracovnej sily	Aktivity: organizovanie kurzov a školení štipendijný a grantový program pre študentov s výnimočnými výsledkami zdokonaľovanie zručností obyvateľov v oblasti informačných a komunikačných technológií  zriadenie strednej školy, učiliska podpora zriadenia jazykovej školy podpora a propagácia tradičných remesiel (napr. organizovanie vianočných trhov remesiel, tvorivých dielní)
Opatrenie č. 2: zvyšovanie informovanosti občanov	Aktivity: zabezpečenie voľného prístupu občanov na internet spolupráca s úradom práce pri zverejňovaní pracovných ponúk na Slovensku i v zahraničí

 

5.3 Cieľ č. 2 – rozvoj ľudských zdrojov

Realizáciou strategického cieľa – rozvoj ľudských zdrojov je možné prispieť k odstráneniu niektorých negatív, ktoré prináša súčasnosť. Ide najmä o nepriaznivý demografický vývoj, ktorý v budúcnosti môže obmedziť rozvojový potenciál obce, či už z hľadiska hmotného alebo z hľadiska duchovného. Ďalším problémom je pasivita a rezignácia občanov, ktorá umožňuje, aby veci, ktoré sa občanov bezprostredne týkajú, boli riešené bez ich účasti a ktorá spôsobuje, že dochádza k ústupu tradícií a zvykov, k odcudzeniu a izolácii obyvateľov len do úzkeho kruhu rodiny.

STRATEGICKÝ CIEĽ Č. 2 rozvoj ľudských zdrojov
Priorita č. 1: podpora priaznivého demografického vývoja v obci
Opatrenie č. 1: výstavba bytov v bytových domoch	Aktivity: vytypovanie vhodných lokalít v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce zabezpečenie projektovej dokumentácie a stavebných povolení spolupráca s investormi (stavebnými firmami) a s budúcimi vlastníkmi bytov
Opatrenie č. 2: podpora výstavby rodinných domov	Aktivity: otváranie nových stavebných obvodov poskytovanie poradenstva pri majetkovoprávnom vysporiadavaní stavebných pozemkov zabezpečenie technickej infraštruktúry v stavebných obvodoch
Opatrenie č. 3: starostlivosť o deti a rodičov na rodičovskej dovolenke	Aktivity: propagácia aktivít v existujúcom materskom centre vybudovanie detského ihriska a oddychovej zóny pre rodiny s malými deťmi školenia, kurzy a poradenská činnosť pre rodičov na rodičovskej dovolenke postupná rekonštrukcia budovy obecnej materskej školy a priľahlého areálu podpora zriadenia súkromných materských škôl a opatrovateľských zariadení pre deti
Priorita č. 2: rozvoj občianskej spoločnosti v podmienkach obce
Opatrenie č. 1: aktívne zapojenie občanov do verejného života	Aktivity: organizovanie neformálnych prieskumov verejnej mienky vytvorenie podmienok pre konzultačné hodiny poslancov organizovanie stretnutí a pracovných skupín s rôznymi kategóriami obyvateľov obce
Opatrenie č. 2: podpora činnosti občianskych združení v obci	Aktivity: vybudovanie klubových priestorov materiálne a technické zabezpečenie činnosti občianskych združení propagácia činnosti občianskych združení v obci i navonok podpora kooperácie občianskych združení  na regionálnej aj medzištátnej úrovni
Opatrenie č. 3: transparentnosť pri výkone obecnej samosprávy	Aktivity: personálne a materiálne zabezpečenie vydávania obecných novín v kratších intervaloch rozvoj informačných technológií a zabezpečenie technického vybavenia v obci pravidelné aktualizovanie webovej stránky obce zabezpečenie zjednodušenej komunikácie prostredníctvom elektronických a telekomunikačných služieb podpora spolurozhodovania občanov pri správe vecí verejných

 

5.4 Cieľ č. 3 – rozvoj technickej infraštruktúry

V rámci strategického cieľa č. 3 – rozvoj technickej infraštruktúry by mali byť vyvíjané aktivity, smerujúce k zabezpečeniu kvalitného technického a materiálneho zázemia pre život v obci.

STRATEGICKÝ CIEĽ Č. 3 rozvoj technickej infraštruktúry
Priorita č. 1: skvalitnenie dopravného systému
Opatrenie č. 1: výstavba a rekonštrukcia miestnych komunikácií	Aktivity: zabezpečenie projektovej dokumentácie a potrebných stavebných povolení na komplexnú rekonštrukciu existujúcich komunikácií vykonávanie menších opráv z rozpočtu obce budovanie miestnych komunikácií v nových stavebných obvodoch budovanie parkovísk a odstavných plôch vo vytypovaných lokalitách
Opatrenie č. 2: vybudovanie obchvatov obce	Aktivity: kooperácia s orgánmi zodpovednými za výstavbu ciest (Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Trnavský samosprávny kraj, Slovenská správa ciest) vykonávanie prieskumov zaťaženosti jednotlivých cestných ťahov prípravné práce na majetkovoprávnom vysporiadavaní pozemkov, cez ktoré by obchvaty mali viesť spoluúčasť na príprave projektovej dokumentácie
Opatrenie č. 3: vybudovanie rýchlostného železničného koridoru	Aktivity: spolupráca so Železnicami SR vyvíjanie iniciatívy smerom k ústredným orgánom štátnej správy
Priorita č. 2: výstavba ďalších zariadení technickej infraštruktúry
Opatrenie č. 1: výstavba dažďovej kanalizácie	Aktivity: zabezpečenie projektovej dokumentácie zabezpečenie stavebných a iných povolení

 

5.5 Cieľ č. 4 – rozvoj sociálnej infraštruktúry

Cieľ č. 4 – rozvoj sociálnej infraštruktúry zahŕňa jednak aktivity a opatrenia na rekonštrukciu existujúcich zariadení sociálnej infraštrúktúry (školstvo, zdravotníctvo, sociálna starostlivosť), ale aj aktivity a opatrenia na ich rozširovanie a výstavbu nových zariadení, ktoré môžu zvýšiť kvalitu života rôznych vekových skupín. Vzhľadom na očakávané vývojové trendy v populácii (nárast počtu seniorov, aktívnych ľudí vo vyššom veku) je potrebné sa výraznejšie zamerať na sociálne služby pre túto vekovú kategóriu.

STRATEGICKÝ CIEĽ Č. 4 rozvoj sociálnej infraštruktúry
Priorita č. 1: rekonštrukcia školských zariadení
Opatrenie č. 1: rekonštrukcia základnej školy	Aktivity: majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov, na ktorých sa nachádza areál základnej školy zabezpečenie projektovej dokumentácie a potrebných stavebných povolení na komplexnú rekonštrukciu budovy základnej školy, telocvične, školskej jedálne a základnej umeleckej školy revitalizácia areálu školy, výsadba zelene, parkové úpravy rekonštrukcia existujúcich a a výstavba nových vonkajších športovísk
Opatrenie č. 2: rekonštrukcia materskej školy	Aktivity: obstaranie projektovej dokumentácie a stavebného povolenia na rekonštrukciu pavilónov skrášlenie a zazelenenie bezprostredného okolia materskej školy vybudovanie bezpečných chodníkov na tých miestnych komunikáciách, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti materskej školy výstavba, rekonštrukcia detského dopravného ihriska a zabezpečenie jeho prevádzky
Priorita č. 2: podpora zdravotnej a sociálnej starostlivosti
Opatrenie č. 1: rozšírenie a skvalitnenie siete zdravotníckych zariadení	Aktivity: spolupráca s Trnavským samosprávnym krajom pri zabezpečovaní kvalitných odborníkov vytváranie atraktívnych podmienok pre prácu lekárov a stredného zdravotníckeho personálu zriadenie gynekologickej ambulancie podpora alternatívnych spôsobov zdravotnej starostlivosti (domáce ošetrovateľstvo, pôrodná asistentka, rehabilitačný pracovník a pod.) organizovanie pravidelných návštev a prednášok špecialistov (dietológ, psychológ, ortopéd a pod.)
Opatrenie č. 2: rozvoj domova sociálnych služieb	Aktivity: prestavba hospodárskeho pavilónu na ďalší pavilón domova sociálnych služieb zapájanie obyvateľov domova do spoločenského života v obci vytvorenie materiálneho zázemia pre skvalitnenie života obyvateľov domova vybudovanie vonkajších priestorov pre nenáročné pohybové aktivity (park, zeleninová a kvetinová záhrada)
Opatrenie č. 3: vybudovanie penziónu pre dôchodcov	Aktivity: vytypovanie vhodnej lokality na umiestnenie penziónu spolupráca s investorom pri výstavbe penziónu poradenstvo a spolupráca pri materiálnom a personálnom zabezpečení prevádzky zariadenia

 

5.6 Cieľ č. 5 – využívanie a ochrana prírodného a kultúrneho potenciálu obce

V prípade realizácie cieľa č. 5 – využívanie a ochrana prírodného a kultúrneho potenciálu budú vytvorené podmienky pre zdravý nielen telesný, ale aj duchovný rast obyvateľov obce, prispeje sa k zabezpečeniu ekologickej stability v regióne, k rozvoj tradícií a kultúry, tzn. zložiek života, ktoré nie sú nevyhnutné na prežitie, ale predstavujú významný kvalitatívny posun.

STRATEGICKÝ CIEĽ Č. 5 využívanie a ochrana prírodného a kultúrneho potenciálu obce
Priorita č. 1: ochrana životného prostredia
Opatrenie č. 1: rekultivácia skládky komunálneho odpadu	Aktivity: spolupráca s Trnavským samosprávnym krajom a orgánmi štátnej správy pri zabezpečovaní finančných prostriedkov organizovanie dobrovoľníckych aktivít na niektoré etapy prác
Opatrenie č. 2: výsadba zelene v obci	Aktivity: vytypovanie lokalít vhodných na výsadbu zelene obstaranie projektov záhradného architekta zabezpečenie materiálnych a personálnych podmienok na uskutočnenie výsadby zabezpečovanie pravidelnej následnej starostlivosti o zeleň
Opatrenie č. 3: osvetová činnosť v oblasti ochrany životného prostredia	Aktivity: organizovanie podujatí pre deti a mládež v oblasti ochrany životného prostredia organizovanie činnosti zelených hliadok (dobrovoľníci monitorujúci nedostatky v ochrane životného prostredia) organizovanie školení a spolupráca s odborníkmi pri riešení čiastkových ekologických problémov poradenstvo v oblasti ekologických zdrojov vykurovania
Opatrenie č. 4: rozšírenie zariadení pre triedenie odpadu	Aktivity: vybudovanie obecného kompostoviska rozšírenie zberného dvora vybudovanie a prevádzkovanie triediacej linky
Priorita č. 2: rozvoj objektov pre oddych a rekreáciu
Opatrenie č. 1: vybudovanie oddychovej zóny v lokalite Drahy	Aktivity: majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov v lokalite zabezpečenie potrebnej projektovej dokumentácie výstavba kempu, chatiek, kúpaliska a pod. spolupráca s podnikateľmi v oblasti rekreačných služieb (občerstvenie, požičovne športových potrieb) organizovanie škôl v prírode, spolupráca s cestovnými kanceláriami, ktoré sa špecializujú na ponuku domácich pobytov
Opatrenie č. 2: vybudovanie parku v centrálnej časti obce	Aktivity: výstavba viacúčelového športového ihriska – vonkajšieho alebo krytého (tenis, bedminton, squash, bowling, umelá horolezecká stena a pod.) výsadba zelene vybudovanie chodníkov, osvetlenia a drobnej záhradnej architektúry
Opatrenie č. 3: revitalizácia Polákových mlyna	Aktivity: spolupráca pri majetrkovoprávnom vysporiadavaní vlastníckych vzťahov vybudovanie stálej výstavnej, koncertnej siene, kaviarne vyššieho štandardu a pod. propagácia objektu a aktivít, ktoré sa v ňom budú odohrávať
Priorita č. 2: podpora tradícií a kultúrnych podujatí
Opatrenie č. 1: dostavba kultúrneho domu a obecnej knižnice	Aktivity: spolupráca s príslušnými orgánmi pri získavaní finančných prostriedkov materiálne a personálne zabezpečenie ďalšej existencie zariadenia
Opatrenie č. 2: rozvoj tradícií	Aktivity: organizovanie a propagácia kultúrnych podujatí, ktorými sa približujú miestne tradácie a zvyklosti

(hore)

KAPITOLA 6 – KOORDINÁCIA A SPOLUPRÁCA (hore)

6.1 Ekonomickí a sociálni partneri

Pre realizáciu zámerov na úrovni obce a regiónu je nielen praktické, ale regionálna politika Európskej únie to od nás priamo vyžaduje, aby sme sa spájali s partnermi, ktorí majú podobné ciele a zámery ako my, aj keď na ich realizáciu budú používať odlišné prístupy. Ide o tzv. verejno-súkromné partnerstvá, ktoré spájajú ekonomických partnerov (podnikateľské subjekty) a sociálnych partnerov (samospráva a štátna správa). Takéto zoskupenia významnou mierou prispievajú k zvyšovaniu schopnosti obce a regiónu čerpať prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Partnerstvá môžu vzniknúť účelovo, pri realizácii spoločného projektu a zaniknúť, keď projekt skončí, alebo majú dlhodobý charakter, keď sa partneri spoja pri napĺňaní cieľov zameraných na rozvoj regiónu alebo nejakého spoločného záujmu. Partnerstvo môže fungovať ako zoskupenie právnických osôb a fyzických osôb, pričom toto zoskupenie nemá vlastnú právnu subjektivitu a funguje na základe zmluvy o spolupráci, alebo partneri môžu vytvoriť združenie s vlastnou právnou subjektivitou. Väčšie projekty či zámery niekedy vyžadujú kooordináciu viacerých partnerov, či už v rámci spoločnej témy (horizontálna koordinácia) alebo rôznych úrovní spolupráce alebo financovania projektov (vertikálna koordinácia).

6.2 Inštitúcie v regióne

Ambícia obce stať sa inovačným centrom a integrujúcim prvkom horného Záhoria predpokladá, že územne najbližších partnerov pre obec predstavujú obce horno-záhorského regiónu a inštitúcie v nich pôsobiace. Potreba partnerstva so subjektami takto vymedzeného územia sa jasne ukázala aj v procese tvorby programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. Pri tvorbe programu bolo identifikovaných viacero zámerov, ktorých životaschopnosť bude závisieť práve od spolupráce na Záhorí. Ide napr. o zámery v oblasti environmentálnej infraštruktúry (kanalizácia) alebo cestovného ruchu (tvorba stratégie rozvoja cestovného ruchu, tvorba kompexných produktov, spoločná propagácia regiónu).

Obec je členom Združenia obcí záhorskej oblasti, Regionálneho združenia Záhoria a Spolku Pomoravia.

Obec Kúty má od roku 1999 cezhraničnú spoluprácu s družobnými mestami Mikulov (Česká republika) a Drasenhofen (Rakúsko). V roku 2003 s zúčastnila trilaterálneho projektu “Prázdninové hry 2003” v spolupráciu s obcami Rabensburg, Moravská Nová Ves a Moravský Žižkov, ktorý prerástol do každoročného športovo-spoločenského podujatia “Rodiny bez hraníc”.

6.3 Finančné nástroje a podmienky financovania projektov z EÚ

V priebehu rokov 2004 až 2006 bolo možné súbežne využívať na financovanie projektov jednak predvstupové fondy EÚ (SAPARD, PHARE CBC – program cezhraničnej spolupráce, PHARE ekonomická a sociálna súdržnosť, komunitárne programy v oblasti vzdelávania, kultúry, podpory mládeže, hospodárstva, zdravotníctva, životného prostredia a pod.) a jednak štrukturálne fondy EÚ na základe národného rozvojového plánu vo väzbe na program hospodárskeho a sociálneho  rozvoja Trnavského samosprávneho kraja. Od roku 2007 môžeme plnohodnotne využívať aj ďalšie podporné nástroje Európskej únie – program LEADER (vo väzbe na mikroregión s minimálnym počtom 10.000 obyvateľov) alebo INTERREG (projekty cezhraničnej spolupráce).

Na čerpanie týchto podporných nástrojov je potrebné sa sústavne pripravovať, a to najmä:

• zahrnutím projektových zámerov do programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce alebo kraja
• prihlásením projektov do projektového zásobníka Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR a Trnavského samosprávneho kraja, prípadne ďalších príslušných inštitúcií, ktoré budú projekty moinitorovať za účelom prípravy spolufinancovania projektov zo štátneho rozpočtu
• aktualizovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni obce a zohľadnením výstupov programu rozvoja obce v tejto dokumentácii
• vysporiadaním vlastníckych vzťahov, získaním listov vlastníctva alebo uzavretím zmlúv o dlhodobom prenájme
• prípravou stavebnej projektovej dokumentácie až po získanie stavebného povolenia resp. hodnotenia vplyvov projektu na životné prostredie (EIA), ak je toto hodnotenie požadované zo zákona
• prípravou zdrojov na spolufinancovanie projektov

Ďalšími možnosťami financovania projektov disponujú ministerstvá, Trnavský samosprávny kraj (v rámci kompetencií jemu zverených) a rôzne súkromné alebo vládne nadačné fondy na území Slovenska alebo iných štátov. Takisto bankové inštitúcie poskytujú okrem komerčných úverov a pôžičiek aj podporné programy pre spolufinancovanie životaschopných projektových zámerov (napr. Slovenská záručná a rozvojová banka má viaceré podporné programy pre začínajúcich podnikateľov, podnikateľov v cestovnom ruchu a pod.).

Pri realizácii a financovaní projektov zo štrukturálnych fondov je dôležité napĺňať podmienky Európskej únie nielen pri programovaní (spracovanie programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce), ale dosiahnuť tiež efektívnosť použitia finančných zdrojov z rôznych podporných programov tým, že ich navzájom kombinujeme a dopĺňame vlastnými zdrojmi (princíp doplnkovosti). Verejné prostriedky sa majú použiť prednostne na prioritné ciele zadefinované v programových dokumentoch, teda na to, čo je pre obec najdôležitejšie. Takto sa naplní princíp koncentrácie. Spojením síl v rámci obce a regiónu pri riešení problémov napĺňame princíp partnerstva. Úspešnosť pri realizácii zámerov pomôže obci zvýšiť nahlasovanie zámerov do zásobníka projektov na regionálnej, krajskej a národnej úrovni dostatočne dlhý čas vopred. Zároveň je dôležité, že vo vlastnom rozpočte obec naplánuje finančné rezervy potrebné na spolufinancovanie projektov, ktoré sú pre dané obdobie prioritnými.

6.4 Význam koordinácie a spolupráce

Prečo hovoríme o potrebe vzájomnej koordinácie pri realizácii programu rozvoja obce?

Od úrovne Európskej únie cez národnú a krajskú úroveň sa dostaneme na región, mikroregión až obec. Všetky tieto úrovne vlastnia nejaké podporné mechanizmy, ktoré môžeme pre jednotlivé projekty využiť. Aby sme ich dokázali využiť, je potrebné poznať priority a strategické ciele jednotlivých úrovní. Ak náš projekt dokážeme umiestniť do viacerých úrovní v rámci tejto vertikálnej línie, dáva nám to možnosť využiť viac podporných nástrojov na jeho realizáciu.

Úplný výpočet všetkých možností financovania a koordinácie projektov presahuje možnosti tohto dokumentu, preto je potrebné začať podrobne plánovať realizáciu jednotlivých projektov. Doporučeným krokom je vytvoriť pracovné skupiny pre realizáciu jednotlivých projektov a vypracovať k nim akčné plány.

Za užitočné považujeme tiež stanoviť si kritériá úspešnosti v jednotlivých strategických cieľoch a vytvoriť systém monitorovania tohto programu v pravidelných (minimálne ročných) intervaloch; to znamená, že je potrebné určiť tie ukazovatele, ktoré bude obecné zastupiteľstvo raz do roka vyhodnocovať (napr. počet vytvorených nových pracovných miest, počet novozriadených prevádzok a služieb, počet ľudí využívajúcich výsledky realizovaných projektov a pod.).

Tento dokument bude slúžiť obci vtedy, ak bude mať k nemu prístup široká verejnosť a budú s ním naďalej pracovať pracovné slkupiny zriadené za účelom spracovania ďalších stratégií a akčného plánu rozvoja obce, ako aj jednotlivých projektov.

(hore)